reklama

Slovenská skateboardová asociácia

Bez vetra sa ani lístok nepohne. Ďakujem ti pane bože za dážď, ktorý mi znemožňuje pracovať a ja sa môžem venovať tomuto.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Máme u nás asociáciu. Človek by si povedal: super, aspoň niekto sa tu o niečo snaží. No u nás na Slovensku je zvykom, že každá kritika je označená moderným americkým slovom hejt, tzv. nenávisť. Ja necítim nenávisť voči nikomu. Nikoho nepovažujem za svojho nepriateľa, i keď fašisti sú skoro v tejto škatuľke. No je veľký rozdiel medzi kritikou a obyčajným slovenským zvykom nadávať na všetko a všetkých.

Prečo toto všetko robím je hrozba blížiacej sa olympiády. Olympiádu si predstavujem ako keď mi moja babka hovorila, čo sa dialo v šesťdesiatom ôsmom keď nás prišli ochrániť ruské tanky. Ochránili nás pred nami samými. Neviem prečo, ale mám pocit, že keď sa teraz neurobí nič, skateboarding v našej krajine ovládnu ľudia, ktorí s ním predtým nemali nič spoločné a vstúpili do neho len kvôli svojmu osobnému zisku. Predstavujem si to asi takto:

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Slovenský olympíjsky výbor po schválení skateboardingu v lete začne riešiť ako to celé teda bude. Ako dlhoročne skorumpovaná inštitúcia majú svoje prostriedky ako sa dostať k peniazom bez toho, aby sa niečo urobilo. Povedia si OK, je tu nejaká asociácia, koľko že má členov? Sto? Päťdesiat? Sám neviem, ale asi nie som ďaleko od pravdy. Čože je to za asociácia čo nikoho nezdružuje? Super, môžeme sa na nich vykakať a urobiť si to celé po svojom. Že bude skateboarding trpieť? Koho to zaujíma, treba mi zaplatiť hypotéku za dom a splátku za auto.

Táto dystopická vízia budúcnosti sa môže veľmi ľahko naplniť ak sa neurobí niečo tu a teraz. Asociácia na tom pracuje, no či sa k tomu niekedy dopracuje, je veľmi otázne. Ja osobne nemám žiadne egoistické pohnútky dostať funkciu, alebo niečo podobné. Idea zarobiť na slovenskom skateboardingu ma už dávno prešla. Slovenskú skateboardovú scénu sledujem z diaľky ako divák. No stále som natoľko hlúpy, že mám pocit, že jej čosi musím vrátiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetci vidia budúcnosť skateboardingu na Slovensku pozitívne a ja mám pocit, že všetci títo ľudia majú buď zatvorené oči, alebo nejakú poruchu vnímania reality – ako hovorí Davová psychóza: "stačí sa len pozrieť za naše hranice a byť objektívny - v porovnaní s nimi sme ako opice". Jasné, že keď sa človek pozrie do Maďarska, alebo na Ukrajinu, dostane pocit aká je tá naša scéna krásna a silná. No pohľad smerom na západ mňa osobne trošku bolí. Týmto teda porušujem krásny slovenský zvyk držať si jazyk za zubami a tváriť sa, že všetko ide dopredu.

Minútka snenia: skateshopy sú v každom, i menšom meste. V tých väčších si dokonca konkurujú. Všetky z nich sú samozrejme core skateshopy a medzi sebou spolupracujú. Skateparky sa stavajú neustále nové. Momentálne v hlavnom meste ich bude tohto roku päť. Takisto máme skejtovú akciu svetového významu, ktorá je zaradená do tej najprestížnejšej série závodov na svete. Trh s hardwarom je taký veľký, že u nás máme deväť distribúcií. Každá z nich je vlastnená výlučne skejťákmi, dobre sa im darí a majitelia majú zo skateboardingu postavené domy a chaty. Všetci títo spolu podporujú scénu, máme desať profesionálov, ktorí nemusia chodiť na súťaže, pretože majú dostatok peňazí od sponzorov. Pravidelne k nám jazdia profíci z celého sveta na skejtové tripy. Štát podporuje asociáciu nemalou sumou, peniaze sú vrazené do skateboardingu naspäť a všetko šľape ako švajčiarske hodziny. Samotné mestá podporujú skateboarding ako len môžu kvôli systematickej práci skejťákov, ktorí za posledných desať rokov držali spolu a vytrvalou prácou sa zaslúžili o to, kde to celé dnes je. A teraz sa vráťme do reality.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Skateshop máme jeden. Tento počet sa však nezhoduje s počtom predajní, kde sa dá kúpiť hardware. Skateparky sa stavajú nové, no ako som už v predchádzajúcom blogu spomenul, ani jeden z nich ani zďaleka nevyzerá ako niečo, pre čo by na Slovensko prišli skejťáci zo zahraničia. Žiaden Marseille, žiaden Stappelbadsparken, ani Burnside. Dokonca ani žiadna Macba, žiaden Love park ani Stalin u nás nenájdeme. Skejtová akcia svetového významu u nás tohto roku bola epická a prišlo na ňu až päť jazdcov zo zahraničia. Nie je zaradená do žiadnej série závodov. Väčšina hardwaru k nám prúdi z Českej republiky. Skejtové distribúcie vlastnené skejťákmi operujú v smiešnych množstvách, pretože trh nie je dostatočne veľký a v chudobnej krajine si každý nechá za euro prevŕtať koleno – čo znamená, že väčšina kupuje tam, kde je to najlacnejšie a predstavuje si, že podpora scény znamená, že dostanú zľavu. Neviem ako to je s človekom, ktorý mi nedávno napísal, že si jeho meno nemám brať do huby, no druhý slovenský skejtový profík chodí do normálnej práce a tretí chodí po závodoch vyhrávať len aby do tej práce nemusel. Suma, ktorú dostáva od sponzorov, je príliš malá na to, aby sa z nej dokázal uživiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ešte stále si tu niekto myslí, že je všetko OK?

Rozmýšľal som, typicky slovensky, že si všetky múdrosti čo mi chodia po rozume nechám pre seba a nikomu nič nepoviem, lebo ja viem a vy nie. No potom som sa uvedomil a povedal som si, že vám to tu teraz celé všetko objasním aby bolo jasné, že toto nie je hate, ale kritika:

Asociácia Skateboardingu Slovenskej Republiky je občianske združenie z nášho hlavného mesta, ktoré je porovnateľné s akýmkoľvek združením z akéhokoľvek mesta. Občianske združenia v Košiciach a Zvolene sú oveľa aktívnejšie a majú za sebou oveľa viac vecí ako asociácia, no nevolajú sa asociácia. Ak sa nemýlim, asociácia už niekoľko rokov bojuje za výstavbu skateparku v našom hlavnom meste - zatiaľ neúspešne. Asociácia nemá dostatok členov, pretože nikto nie je motivovaný k členstvu, pretože z toho nemá nič. No ak by sa spojili všetci, čo u nás predávajú veci a ponúkli by k členstvu v asociácii zľavu na e-shope, stačilo by vyplniť jednoduchý formulár na stránke asociácie a myslím, že tých členov by rapídne pribúdalo. To vidím ako prvý a najdôležitejší krok. Poprípade by ešte mohli organizátori Slovenského Skateboardového Pohára urobiť takú vec, že by členovia asociácie mali štartovné na závodoch o euro menšie a zrazu by tých členov bolo požehnane. Ďalším dôvodom, prečo nikto nechce v asociácii byť, je v podstate jej neaktivita a nemožnosť akejkoľvek zmeny v jej štruktúrach. Prvý dôvod je ten, že to nikoho nezaujíma, druhý dôvod sú egoistické pohnútky. Ak človek nemá žiadnu možnosť niečo ovplyvniť, po chvíli ho to prejde. A najdôležitejšou vecou je, že nikto nemá žiadne ohodnotenie za svoju aktivitu. Každý človek po čase prestane robiť veci zadarmo len z vášne, pretože v obchode vám nič zadarmo nedajú, nájom vám tiež nikto nezaplatí a človek sa tak musí venovať aktivitám, ktoré mu prinesú prostriedky. Hovorí sa tomu amaterizmus a pokiaľ sa toto neprenesie ďalej, môžeme sa naďalej tváriť aké to je u nás super. Lenže na to nie sú peniaze – toto je tá najhoršia výhovorka, akú poznám. Skateboarding sa dávno zmenil a už nie je to, čo býval. Dnes to je vec, ktorá priťahuje mladých ľudí, korporácie a podobné oné, takže peniaze sú. Problém je, ako sa k nim dostať. Troma stranami vo worde to asi nepôjde. V deväťdesiatych rokoch boli v Československu ľudia, ktorí už vtedy dokázali dostať od štátu prostriedky na skateboarding. Boli to Česi. Slováci medzitým viedli žabomyšie vojny a vedú ich dodnes. Gratulujem.

Prvým dôležitým krokom je podľa mňa, ako ste si mohli z textu všimnúť, čo najväčší počet členov v rámci asociácie. Poďme sa teraz zahrať a predstaviť si, že asociácia má zrazu desaťtisíc členov. Aké sú jej aktivity? Pýtal sa niekedy niekto v rámci asociácie takúto otázku?

Ja osobne keby som sa volal Asociácia Skateboardingu Slovenskej Republiky a mal by som desaťtisíc členov, ako prvé by som urobil voľby vedenia. Vymyslel by som systém hlasovania, niečo na štýl každé mesto určitý počet hlasov podľa nejakého kľúča – počet členov, doterajšie aktivity a podobne. Urobil by som videoprenos hlasovania na nete, kde by sa nejakým zázračným spôsobom dalo hlasovať cez net priamo live (2016) a ľudia by sa nemuseli fyzicky stretnúť, lebo na to u nás nikto nemá peniaze. A toto by som opakoval každý rok.

Ďalšou aktivitou by bola systematická práca s mládežou jelikož istý významný slovenský skateboardista sa tohto roku hodlá venovať niečomu podobnému. Skejtové školy, skateboarding v rámci telesnej výchovy (áno, dnes to je možné). Na začiatok by som to dal na starosti jemu. Nasledovala by komunikácia so slovenským olympíjskym výborom. Priama komunikácia bez prostredníctva olympíjsky uznanej organizácie z toho dôvodu, že predsedom skejtovej olympíjskej komisie je predseda organizácie, ktorá tiež nie je uznaná olympionikmi. Zatiaľ. Toto by prebiehalo súbežne s komunikáciou so štátom a informovaním sa o možnosti spolupráce. Ten istý človek by mal na starosti komunikáciu smerom do zahraničia – jednak oslovovanie skejtových médií, jednak členstvo v celosvetových organizáciách ako WSF, ISF, alebo fakin FIRS. Tieto veci by dodali asociácii na dôležitosti pri jednaní s ľuďmi na Slovensku, ktorí stále považujú skejťákov za zopár vyšinutých narkomanov.

Vypracovala by sa idea internetovej stránky slovakskateboarding.com, ktorá by prezentovala slovenský skateboarding do zahraničia. Tam by sa mohli prezentovať všetci, čo u nás niečo robia a je to aspoň minimálne spojené so skatebaordingom, čo by k nám dohnalo ľudí skejtúvať. Niečo podobné ako skatemalmo.se.

Pokračujeme pomocou mladým ľuďom, ktorý by chceli zlepšiť podmienky jazdenia v ich meste. Vypracoval by sa presný návod na organizáciu závodov, asociácia by vedela s veľa vecami pomôcť. Členovia Asociácie by chodili na jednania s mestom ako oficiálni predstavitelia slovenského skateboardingu a v prípade, že by mestá spolupracovať nechceli, na stránke asociácie by sa uverejňovali články o tom, ako to u nás chodí – tie by boli pozitívne o mestách, ktoré spolupracujú (Malacky a ich nové vedenie) a negatívne o mestách, ktoré spolupracovať nechcú – napríklad Prešov.

Ďalej tu máme Slovenský Skateboardový pohár a ďalšie skejtové akcie, ktorým by mohla asociácia najrôznejšie pomôcť. Po organizačnej stránke, s promovaním do sveta, s grafikou a podobne.

Ako ďalej by sa dalo skrz asociáciu pomôcť je vecou ďalšej diskusie. Toto sú moje nápady, ktoré môže ktokoľvek zobrať a použiť. Na Slovensku máme jednu špecialitu a to je vylepšovanie nápadov, typickým príkladom sú napríklad mosty na diaľniciach, kde bola zahraničná technológia vylepšená do podoby, kedy sú prechody skoro všade totálne zlé. Takže pozor na vylepšenia.

Veľmi pekne vás prosím, neberte tento text doslova a vážne. Tento text ráta so zaradením skateboardingu na olympiádu v roku 2020, no aj keby to bolo o štyri roky neskôr, aspoň by to prinieslo skejťákom viac času ako nenechať tým sviniam, ktoré chcú na tom len zarobiť, ani omrvinku z koláča. Alebo im ho môžeme nechať celý a naďalej sa tváriť aké to je u nás super božské a lepšie by to v podstate ani nemohlo byť. V prípade, že sa skejbordink na olympiádu nedostane, chápte tento text ako zamyslenie sa nad niečim, čo je dnes výrazne amatérske, no môže sa i bez olympiády stať oveľa profesionálnejšie, pretože čokoľvek robíte, je fajn, ak sa v tom zlepšujete. A keď ste v tom fakt dobrí, môžete to robiť profesionálne. Nikdy by som nepovedal, že dnes sa môžem venovať tomu, čo ma baví. Môj ďalší projekt bude siedmy v Nemecku, čím sa počtom vyrovná projektom na Slovensku a ôsmy nemecký projekt nasleduje hneď po tom štvrtom poľskom.

Pri písaní tohto textu som sa cítil ako Majk Spirit keď písal skladby na svoje album Nový Človek, ktorý som nikdy nepočul a tak to môže ostať.

Miloš Ogurčák

Miloš Ogurčák

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

občan Slovenskej Republiky Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu