Skatepark Stará Ľubovňa

Autor: Miloš Ogurčák | 5.11.2015 o 12:50 | Karma článku: 3,54 | Prečítané:  644x

Už takmer rok som mimo toho, čo sa deje vo skejtovom svete na Slovensku. Tohto roku som pracoval na Slovensku necelý týždeň a aj to som robil dobrovoľnícky a zadarmo výsledkom čoho je jeden múrik a trocha rovinky v Šuranoch.

No aj s týmto projektom som už sekol. To bol môj posledný slovenský projekt na ktorom som pracoval. Veci z minulosti sa však vracajú a ja musím niektorým ľuďom stále a stále vysvetľovať prečo už nemám záujem. Či už známi, alebo neznámi ľudia sa na mňa stále obracajú a pýtajú ma o pomoc. Dnes to bolo zo Starej Ľubovne.

Mladý dospelý ľudský jedinec, ktorého život je na tenkej hranici medzi legálnym a ilegálnym spôsobom života, by rád trávil svoj voľný čas aktivitou v priestore, ktorý mám ja navrhnúť aj postaviť. Lenže to sme tu už raz mali.

Nemám pri sebe svoj počítač, takže nemám pri sebe žiadne dokumenty s týmto mestom spojené, no pamäť mi slúži celkom fajn. Pamätám si na lajfstajlovom webe asi päťtisíc rokov dozadu sa objavilo isté meno v súvislosti s freeridovým jazdením v Tatrách. Neskôr ma tento jedinec skontaktoval keďže som už zrejme čo-to postavil a chcel pomôcť aj v ich meste. Hovorím si prečo nie, poďme na to, som mladý, hlúpy a naivný. A tak sa začala procedúra, ktorú som absolvoval vo veľkých aj malých mestách a aj na dedinách. Nepamätám si presne, ako prebiehali prvé stretnutia, no pomerne rýchlo sme sa dostali do fázy projektovej dokumentácie. Mesto ju dodnes má. Pri návrhu parku som sa inšpiroval istým parkom vo Švédsku, s lokálmi sme ho trošku upravili, nakreslilo sa to, popísalo, všetko prekrásne, odovzdané mestu, ktoré rýchlo chcelo prejsť k výstavbe. Bol som z takého rýchleho postupu celkom vytešený, riešilo sa verejné obstarávanie v ktorom som chcel mať podmienku odbornej spôsobilosti, aby predsa len niekto, kto má veľa talenty, neurobil z môjho návrhu niečo nepojazdné. Podmienka tam bola, poďme k otváraniu obálok.

A tu sa nám objavil problém. Znenazdajky, spoza búčka spoza kríčka, sa nám objavila obálka miestnej stavebnej vysoko odbornej firmy, ktorej majiteľ pravdepodobne nevedel vysloviť slovo skateboard. Jeho bližší vzťah s vtedajším primátorom som neskúmal. Po tom, čo mi prišlo vyhlásenie výsledkov súťaže, som sa ta vybral. Reku pozriem sa na mesto, pozriem sa do vysoko odbornej firmy, ktorú som navštívil ako prvú a v prestrojení za novinára som sa pýtal na odbornú spôsobilosť. Pán majiteľ na firme nebol, jeho brat slovo skatepark správne vysloviť nevedel a povedal mi, že referencie majú od akejsi firmy čo stavala park v Nitre. Táto firma však na diele skateparku v Nitre robila všetko okrem samotného skateparku, ktorý stavala istá česká technologicky zaostalá firma. Vysoká odbornosť zaručená.

Vybral som sa teda na radnicu za človekom s ktorým som tieto veci doteraz riešil. Bol to vedúci odboru výstavby a jeho meno som zabudol – jeho postava spolu s podobnou osobou v Nitre a zopár ďalšími ľuďmi, ktorých som počas svojho pôsobenia na Slovensku stretol, je pre mňa najlepším príkladom rodinkárstva vo verejných funkciách, ktoré brzdia normálny rozvoj. Privítal ma vrúcnym pozdravom: „Pán Ogurčák, veď Vy ste nás oklamal!“ Aha. Takže ja som vlastne oklamal ich a nie oni mňa. Ukázal mi všetky papiere, videl som referencie, povedal som mu, že podávam podnet na úrad pre verejné obstarávanie a to bol môj posledný výlet do Starej Ľubovne.

Podnet na úrad bol podaný, obstarávanie bolo zrušené, skatepark neexistuje. Následne som nejavil žiadny záujem o pokračovanie v projekte, čo je myslím si celkom pochopiteľné. A dnes mladí z tohto mesta nechápu prečo už nemám záujem tam niečo robiť. Snáď to už pochopili.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?