reklama

Skatepark Námestovo

Toto mal byť môj prelomový skatepark. Od tohto diela som si sľuboval konečne zmenu. Hovoril som si: toto bude skatepark, ktorým prerazím. Toto bude konečne veľké dielo s dobrým finishingom, top dizajnom a po tomto prídu konečne veľké zakázky. Zmena prišla. Odišiel som zo Slovenska a nechystám sa tam vrátiť.

Písmo: A- | A+

Mesto na začiatku nechcelo projektovú dokumentáciu. Rýchlo pošli dizajn, rýchlo urob rozpočet. Potom ticho. Dlho dlho nič, až zrazu: poď to rýchlo postaviť. Dáme ti za to tridsať tisíc euro, pretože to je najvyššia suma, ktorá nemusí ísť do verejného obstarávania. Pošli nám ten rozpočet.

Niečo v ňom chýba. Kanalizácia. Dáme ti na ňu päťsto euro. Poď to rýchlo urobiť.

Myslel som si, že to za danú sumu zvládnem. Nebol som ďaleko, skoro to tam bolo. Namiesto dvoch mesiacov mi práca trvala mesiace štyri. Bol som hlúpy a naivný. Nezvládol som systém práce. Myslel som si, že cez leto zavolám skejťákov, ktorí so mnou už niečo robili a deti z našeho mesta a spolu to cez leto zvládneme. Nestalo sa tak hlavne preto, lebo ja som na stavbe bol jediný kvalifikovaný odborník. Nikto okrem mňa predtým nemal výrazné skúsenosti s prácou, takže okrem svojej práce som musel všetkým vysvetľovať čo a ako. Do Námestova som nemal natoľko skúsených ľudí – po Námestove už ich zopár je. Človek si často myslí, že prišiel na niečo svetoborné, no v tomto prípade to tak nie je. Existuje jedna jediná správna technológia, ktorú ja sám ešte úplne neovládam a tú treba nasledovať. Videl som ju viackrát, študujem ju a raz sa ju naučím na sto percent.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Výstavbu sme začali a všetko išlo ako-tak. Pokračovali sme, stavba rástla. Počas výstavby sa však udialo niekoľko vecí a všetky majú spoločnú jednú vec – komunálne voľby. Úradujúci primátor sa potrebuje udržať pri korýtku, kampaň fičí v plnom prúde. Čo by sme tak urobili pre mladých? Áno, postavíme im skatepark! Čo na tom, že ten skatepark je v podstate nepojazdný. Máme super kampaň a ešte sa na tom nabalíme! V mestách Dolný Kubín, Trebišov a Nová Dubnica vyrástli skateparky, ktoré by som ja nazval skôr legálne okrádanie. V takýchto parkoch nie je možný rozvoj talentu a ich primárnym účelom je hlavne vysoká cena na ktorej sa kde kto nabalí. Hovorí sa tomu aj korupcia.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Vo vedľajšom meste Dolný Kubín vyrástol „skatepark“ za 51.394,50 €, no skatepark to nie je. Rovná betónová plocha o ploche 550m2 stála 36.668,02 €. Použilo sa na ňu cca. 60 m3 betónu. Prekážky stáli 13.426,48 € a sú to betónové prefabrikáty, ktoré vybral človek bez akéhokoľvek poznania o čo sa jedná. Tie sa priniesli na kamióne a za jeden deň sa rozložili. Za jeden deň sa tiež urobilo betónovanie plochy. Zakladanie stavby, čiže štrkové podložie pod rovnú plochu sa dá stihnúť za tri dni, spolu to teda je týždeň skutočnej práce. Čo sa týka nepojazdnosti prekážok, je to pomerne zložité. Firma vyrabajúca tieto prefabrikáty ich robí ako na bežiacom páse vyliatim do formy. Skúsim to nejak vysvetliť:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dizajn skateparkov sa neustále vyvíja. Ide dopredu. Veci, ktoré sa pred pár rokmi považovali za nemožné, sú dnes bežnou súčasťou dizajnu. Tzv. cradle, t.j. polguľa prerezaná vertikálne, bola prvý krát zhotovená americkou firmou Dreamland skateparks v rakúskom meste Brixlegg v roku 2001 a dnes je táto prekážka bežnou súčasťou skateparkov – nie však v našom regióne, kde nestojí a tak skoro ani žiaden cradle stáť nebude. Dnes je táto prekážka kombinovaná s fullpipom, vlnami, všemožne aj nemožne. Také niečo sa pravdepodobne v nadchádzajúcej desaťročnici na Slovensku nepostaví, takže poďme k jednoduchšiemu, t.j. pyramída.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dizajn tejto prekážky sa rokmi posunul až do dnešného stavu, ktorý je taký, že funboxy sa v podstate už nestavajú. Táto prekážka v minulosti predstavovala centrálnu prekážku v skateparku. V Dolnom Kubíne stojí jej pokazená podoba z deväťdesiatych rokov (vďaka komunistovi sa u nás takáto podoba stavala aj po roku 2000). Dnes táto prekážka v moderných skateparkoch nestojí – stoja však jej najrôznejšie kreácie, ktoré sú plynulo zakomponované do dizajnu skateparku, ktorý robil človek, ktorý skateboardingom žije. Prekážky pre skatepark v Kubíne vyberal najskôr niekto z radnice v spolupráci s deťmi jazdiacimi na kolobežke. Rozbehová prekážka je zložená z viacerých prefabrikátov – sú to vlastne dve šikminy postavené na sebe, ktoré sú v strede „spojené“ plechom. Ak by sa to robilo podľa normálnej technológie, prechod by bola dilatačná špára, poprípade by sa to vylialo naraz. Podobne je na tom múrik, ktorý je zložený z dvoch častí a podobne je tomu aj hrana múrika, ktorá slúži na 'šmýkanie.' Je rozdelená na dve časti, takže nie je možné prešmýkať jej celú hranu naraz – v strede vás sekne. TOP. Tento skatepark stál trikrát toľko ako mám ja vyplatené za moju štvormesačnú prácu v Námestove. Ľudia, ktorí stavali skatepark v Dolnom Kubíne sú v poriadku, mesto Námestovo sa so mnou ide súdiť, lebo som si dovolil odmietnúť pracovať zadarmo.

Zakladanie stavby bolo časovo pomerne náročné, mali neschopného bagristu zo spoločnosti vlastnenej mestom. Za prvé dva týždne sa toho veľa neurobilo. Výstavba potom pokračovala pomalšie ako som si predstavoval. Postupne sme betónovali za obrovskej pomoci lokálov. Námestovo má silnú bajkerskú komunitu a v tom čase boli na stavbe dobrovoľne skoro každý deň štyria ľudia: Dávid Fidrík, ktorý so mnou pracoval aj na dizajne, Matej Páleník, Filip Baník a Dominik Jancek. Okrem nich chodili ďalší lokáli no prekážky boli mega vysoké – centrálna prekážka má vyše dvoch metrov. Rozbeh na ňu je vysoký tri a pol metra. Na druhej strane je prekážka vysoká tri metre a široká osem metrov. Okrem toho ďalších vyše dvadsať prekážok. Po dvoch mesiacoch sa mi podarilo privodiť si na skejte úraz a vyhodil som si koleno.

V tejto chvíli som mal stavbu prerušiť a ísť si to vyliečiť. No ja som urobil pokračoval ďalej a snažil sa to vyliečiť betónovou kúrou čo nebol až taký rozumný nápad. Prvé dni po úraze som nedokázal byť celý deň na stavbe, postupne sa to lepšilo no bolo tam niečo poškodené. Po dokončení všetkých povinností som šiel ku doktorovi. Verdikt: poškodený meniskus a podozrenie na pretrhnutie predného skríženého väzu – operácia. Meniskus mám opravený, väz stále roztrhnutý, chodiť môžem, noha funguje tak na 80% po štyroch mesiacoch od operácie. Myslím si, že ak by som si to dal urobiť hneď po úraze, bolo by to oveľa lepšie. No ja som chcel dokončiť svoje dielo.

Vedúci lokálneho občianskeho združenia je odo mňa starší no aj napriek tomu nikdy nenašiel odvahu povedať mi pravdu do očí. Vždy som sa dozvedal jeho názory skrz ľudí ktorí mi pomáhali – vypisoval im cez internet aký som lenivý a ako nič nerobím namiesto toho, aby bol rád, že človek s odjebaným kolenom každý deň spolu s ďalšími iks ľuďmi otročí na jeho vysnenom diele. Nikdy nám nijak nepomohol. Raz sa odvážil povedať mi niečo do očí – už si nepamätám čo to bolo. Prišiel na stavbu, pozdravil nás a pozeral sa ako pracujeme. Čakal na svojho kamaráta, pretože sám nenašiel odvahu aby ku mne prehovoril a potom mi túto informáciu oznámil. Ostatní z jeho mesta, keď už na stavbu prišli, tak s niečím pomohli. On nikdy. Za tie štyri mesiace, ktoré som prežil v Námestove vám garantujem, že ten človek ani raz nepozametal skatepark ktorý sa pravidelne zametal niekoľko krát do dňa. Ten človek tam neurobil nič. Mal iba veľké reči. Namiesto toho, aby bol prostredníkom medzi mnou a mestom, sa stal tým, ktorý nás rozhádal.

Najlepší bonus bol pred vianocami kedy som sa o sebe na internete dočítal veci, ktoré len premálo súviseli s pravdou. Na konci mojej práce nastal problém ktorý súvisí s úplnym začiatkom kedy som mestu posielal prvé skice. Mesto si odo mňa nechcelo objednať projektovú dokumentáciu. Vedúci odboru výstavby po mne narýchlo chcel iba rozpočet, ktorý mi urobil narýchlo kamarát. K dielu neexistuje žiadna projektová dokumentácia, čo znamená, že som si mohol robiť čo som chcel. Nakreslil som väčší park aký sa dá za dané peniaze postaviť tak, že by som mal minimálne uhradené náklady. Rozhodol som sa, že park dokončím bez najväčšej prekážky – u rampy a toto je celý problém.

Postaviť vertikálnu rampu si vyžaduje torkret. Stroj, ktorý stojí dvestopäťdesiat tisíc českých korún. Ja ho nemám, dal by sa požičať. Ak by sa park postavil bez rampy, bol by plne pojazdný. Táto prekážka predstavuje samostatný celok. Na druhej strane je pravdou, že rampa by bola plynule napojená na park čo by umožňovalo jazdcom jazdiť v parku ešte rýchlejšie ako doteraz. Postaviť rampu si vyžaduje značné znalosti. Viem, že to dokážem, no nie je to jednoduché. Bez rampy sa za dané peniaze dá postaviť tento park, s rampou by to bolo jednoducho nemožné. Moja chyba bola, že som to oznámil mestu najneskôr ako sa dalo, asi dva týždne po tom, čo som sa tak rozhodol. Prečo? Lebo som hlúpy.

Momentálne stav skateparku je taký, že si vyžaduje zopár dní práce a je hotový – bez rampy. Treba pozvárať dve tyčky a natrieť betónové hrany farbou – to je všetko. Postaviť rampu by mi trvalo prinajlepšom dva týždne, potreboval by som k tomu kopec materiálu, strojov aj ľudí. Neviem, či by som ich zohnal tak jednoducho. Plus keď sa o sebe na internete dočítate, že ste lenivý, že ste sľúbili mestu, že budete betónovať aj v mraze pridaním zázračnej prísady a že ste mestu sľúbili, že v zime park dokončíte na 95%, veľmi rozmýšľate, či to vlastne má zmysel.

V roku 2014 som robil celý rok. Postavil som štyri parky, okrem toho som robil viacero projektových dokumentácií pre iné mestá na Slovensku aj v Poľsku, pomáhal som s dobrovoľníckou prácou v Maďarsku a tak ďalej. Dve mesiace som pracoval s úrazom kolena. Betónoval som od úplneho začiatku jari do konca zimy. Prvý raz v tomto roku sa mi stalo, že som nezaplatil ľuďom, ktorí so mnou pracovali a to je dosť zlý pocit, že niekto, kto pre vás pracoval, má asi dosť chudobné Vianoce. Rok 2014 čo sa týka zisku bol ten najhorší zo všetkých. Pracoval som najviac a mal som najväčšiu stratu plus moje koleno asi potrebuje operáciu, kde je doba liečenia šesť mesiacov aby bolo v stopercentnom stave. Kde si zarobím na to, aby som pol roka mohol liečiť koleno? Na Slovensku?

Posledné stretnutie s mestom bolo v deň, kedy som odišiel stavať park do ďalšieho mesta s vidinou aspoň nejakého zisku. Z tohto mesta dodnes nemám vyplatené všetky peniaze. Park tam som staval dvanásť dní. Počas posledného stretnutia som oznámil mestu moje zámery. Bolo mi povedané, že to nie je možné a tu som urobil ďalšiu z milióna životných chýb – sľúbil som mestu niečo, čo som nesplnil. Dohodli sme sa, že do mrazov budeme nejak pokračovať a dokončí sa to na jar. Veci, čo sa týkajú predĺženia zmluvy, nie sú problém ako mi aj mesto vyplatí časť peňazí. Sľúbil som im, že rozdelím chlapov a niekto ostane pripravovať rampu na ktorú by sa mali nájsť nejaké peniaze. To som nedodržal, všetci sme šli preč a za dvanásť dní sme dokončili ďalší park. Potom začalo mrznúť, bol koniec novembra a ja som začal riešiť svoje koleno. Bol som na operácii a myslel som si, že to nejak vyriešime. Poslal som mestu faktúru na predom dohodnutú sumu a čakal som kedy ju preplatia. Odkedy som odišiel z Námestova, poslal som radnici asi päť mailov, no oni mi nikdy neodpovedali ani na jeden. Koncom minulého roka som sa o sebe dočítal veľmi pekné veci a telefonicky mi bolo oznámené, že ako som si mohol dovoliť opustiť ich bez slova.

Prečo sa neozvali oni keď sa im niečo nepáčilo?

Ja som bol rád, že žijem. Akonáhle som dostal koleno do stavu pojazdnosti, odišiel som za svojou láskou do zahraničia. Za štvormesačnú prácu som dostal dvadsaťtisíc euro. Desaťtisíc mi mesto ešte neuhradilo. Na materiály u dodávateľov mám dlh desaťtisíc euro. Telefonicky som sa dozvedel, že mesto sa ide so mnou súdiť. Lokáli mi písali, že mesto má ušetrených desaťtisíc euro plus plánujú na postavenie u-rampy zohnať ďalšie peniaze. Nechcú ale aby som to robil ja. So mnou sa chcú súdiť. Ja som tam pracoval štyri mesiace. Čo bude s dlhom, ktorý mám u dodávateľov? Ako sa to celé vyrieši? Dokončím to ja? Akú mám mať motiváciu vracať sa do tej hnusnej republiky? Dokončí to niekto iný? To by prakticky znamenalo, že dlh, ktorý mám u dodávateľov, by mesto dalo niekomu inému. Ako si mesto váži moju štvormesačnú prácu? Majú pocit, že som tam postavil málo? Viac by im vyhovoval park, aký majú v Dolnom Kubíne?

Miloš Ogurčák

Miloš Ogurčák

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

občan Slovenskej Republiky Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu