v španielsku sú záchody v podnikoch zadarmo aj pre bežných ľudí, ktorí nič v danom podniku nekonzumujú. u nás keď chcete ísť niekam na záchod, všade sa na vás pozrú škaredo a povedia vám, že toalety sú len pre konzumujúcich hostí - v prípade smradľavých bezdomovcov to je pochopiteľné, no inak to je úplne nelogické, veď biologické potreby máme všetci.
deti vo všetkých mestách sveta trávia väčšinu svojho voľného času na uiliciach. v španielsku, alebo už aj v prahe tam na nich čakajú detské ihriská najrôznejších tvarov postavené s najrôznejších materiálov. v meste kde som sa narodil už zopár rokov nevyrástlo žiadne nové detské irisko a tie staré postupne chátrajú a menia sa na parkoviská. argumentom politikov pre rušenie detských ihrísk je to, že tam nikto nechodí. ako by tam ale niekto mohol chodiť keď sa tie ihriská nezmenili od čias čo som sa na nich hral? teda zmenili sa, ale k horšiemu. potom sa všetci čudujú, že mladí majú problémy s drogami.
obchody sú všade o tom istom, no tam vonku je čas v nich strávený omnoho príjemnejšie, pretože predavačky a predavači sú za svoju prácu dobre ohodnotení. u nás dostávajú títo pracujúci ľudia almužnu a podľa toho sa aj správajú - často sú nevrlí, nepríjemní a k zákazníkovi sa správajú ako ku psovi.
tam vonku som videl mladých ľudí fajčiacich marihuanu bežne na uliciach. kamarát mi hovoril príhodu ako raz v prahe šiel po ulici, kde sa konal akýsi protest a zbadal kordón policajtov. pri sebe mal štipku weedu a napadlo ho, že teraz bude mať problém, policajti ho prehľadajú a nájdu mu tento strašný trestný čin - zabudol že je v štáte kde je to legálne. okolo neho však šiel druhý jedinec, ktorý mal v ruke obrovské bongo, policajtom ukazoval zdvihnutý prostredník zatiaľčo si dával obrovský šluk. a to bolo pritom len zopár kilometrov od nášho štátu. trestným činom u nás je vypestovať rastlinu zatiaľčo kradnúť zo štátnej pokladnice je znakom spoločenskej prestíže a beztrestné.
v londýne som videl ako opravili cestu na jednej ulici za jednu noc. deň predtým na ulicu poukladali značky, ktoré hovorili aby ste si svoje auto zaparkovali na vedľajšiu ulicu, že táto sa bude opravovať. večer stiahli starý asfalt, cez noc naliali nový a ráno bola ulica zase prejazdná. na druhej strane som v poľsku šiel sto kilometrov do rszeszowa tri hodiny, lebo poliaci naraz opravovali celý úsek cesty a bolo tam asi päťdesiat semaforov a úplne ochromená doprava. u nás mi jeden známy hovoril, že niekde v zahraničí našiel špeciálnu farbu na cesty, ktorá vydrží trikrát viac ako tá, čo majú u nás a tak sa vybral na správu ciest v našom meste, aby im túto farbu ponúkol, no šéfko ho odbil s tým, že čo by robili budúci rok a takto je to u nás so všetkým. všetko sa robí len dočasne aby sme mali čo robiť aj budúci rok. cesty sa lepia tenučkou vrstvou asfaltu, ktorá v zime zaručene odletí, veď čo budeme robiť budúci rok? zase to isté.
v bruseli je skatepark v historickom centre mesta na námestí na ktorom je aj kostol. kostol u nás predstavuje symbol nedotknuteľnej božskej lásky, ktorá však nesmie byť rušená. ako sme sa blížili ku skateparku počul som veľmo hlasnú hudbu a čím viac sme sa blížili, tým bola hudba hlasnejšia až sme sa dostali do parku, kde sa práve konala techno drum and bass párty. intenzita hudby bola taká silná, že som nepočul čo mi ostatní ľudia hovoria a aj pre mňa to bolo dosť nepríjemné. no inak na tom boli mladí belgičania, ktorí tancovali a zabávali sa. priamo na námestí sa čapovali pivá. vedľa stojace sedemposchodové historické budovy boli zjavne plne obývané, no aj napriek tomu tam tá párty bola celý celučičký deň až do desiatej večera a teraz si predstavte niečo podobné u nás na námestí v ktoromkoľvek meste, kde sa nachádza kostol a domy, kde bývajú ľudia - starí, mladí, pekní, škaredí, trojokatý, jednoducho všakovakí. po piatich minútach by zrejme prišla polícia a akciu by zrušila. nie však tam vonku.
v európe ako aj v amerike som videl tie najlepšie skateparky, ktoré boli postavené po dlhodlhej konzultácii s cieľovou skupinou presne podľa ich požiadaviek. parky boli neustále plné. na slovensku firma kupas pošle primátorovi prospekt s dvadsiatimi prekážkami, vedúci mesta sa v priebehu sekundy pretransformuje do dizajnéra skateparkov, vyberie tú najlepšiu kombináciu podľa špeciálneho kľúča - euro mne a euro do skateparku a potom sa čuduje, že v parku nikto nejazdí. chalani sú tak v bezvýchodiskovej situácii - majú „skatepark", no nedá sa v ňom jazdiť. ak jazdia na ulici, sú vyháňaní do skateparku, ktorý však nepredstavuje ich vysnený sen, ale väzenie.
hranica medzi holandskom a belgickom bola taká, že som si ju ani nevšimol - nebola tam ani značka. ľudia obývajúci pohraničie tak mohli bez problémov navštíviť kamarátov alebo rodinu v susednom štáte. pomaly sa to dostáva aj k nám, no ešte nedávno u nás vládla červená a hranice boli pomaly nepriestrelné. ľudia obývajúci pohraničie mohli svojich blízkych zo susedného štátu vidieť tak raz ročne. hranice sú pominuteľná vec, ktoré sa podpisom dvoch papalášov môžu jednoducho posunúť, no rodinné väzby a tradície len tak ľahko nezmeníte.
vtedy sme šli s holanďanom na večeru do belgicka. traja sme zjedli jedlo za sto eur a pán domáci pri platení nepohol ani brvou - táto veta nemá byť chválením, skôr len porovnaním finančnej situácie u nás a tam vonku. ja osobne si neviem predstaviť zaplatiť za jedlo viac než desať eur a aj to mi už príde drahé. pamätám sa, že pri večeri som sa pánovi domácemu snažil vysvetliť aký je najväčší rozdiel v korupcii u nás a tam vonku: keď sa u nich nejaký politik previní, ukradne si niečo, čo mu nepatrí a zistí sa to, politik okamžite skladá svoju funkciu a snaží sa svoje meno očistiť. u nás sa korupcia zistí, existujú dôkazy. pred súd sú postavení ľudia, ktorí na to prišli a nie skutoční vinníci. politik osočí novinárov a povie, že dané informácie sú novinárska kačica, ďalej sedí na svojom kresielku a bez okolkov kradne jak straka. v spoločnosti je uznávaný ako úspešný človek, no v skutočnosti to je obyčajný zlodej, ktorý by mal sedieť v base. gangstri u nás nemajú hrubé reťaze a nepočúvajú gangsterský rap. gangstri u nás majú kravaty a patria medzi najváženejších ľudí.
v zahraničí som videl ako boli vysoko postavení politici postavení pred súd, čo je jediným možným dôkazom toho, čo garantuje aj naša ústava: že výkonná moc je od súdnej oddelená. u nás nebol nikdy žiaden politik odsúdený za korupciu, čo môže vyvolávať dojem, že korupcia u nás nie je a žijeme v krásnom svete. ha ha ha.
ak je tento základný článok ústavy sústavne porušovaný, ako môžu platiť ostatné zákony?
