byrokracia

Autor: Miloš Ogurčák | 13.7.2013 o 13:29 | (upravené 13.7.2013 o 13:53) Karma článku: 9,30 | Prečítané:  297x

takmer vždy, keď niečo chcete vybaviť, potrebujete na to súhlas. súhlas dotknutých orgánov. dotýkať sa orgánov však nie je len tak, pretože orgány sú väčšinou štátne a zase sa vraciame k problému minulého režimu, ktorý bol najštátnejší so všetkých. takže pevné nervy.

 

ako príklad môžem uviesť najčerstvejší problém, ktorý ma trápi a to je síce stavebný úrad v nemenovanom slovenskom meste, kde plánujeme postaviť skatepark. mesto na to vyčlenilo určitú sumu peňazí ktorá je však v porovnaní so zahraničím absolútne nič, ale nie o tom som chcel.

takže, zastupiteľstvo schválilo, primátor udobril, ideme stavať. človek by si povedal: je to pre deti, budú mať kde tráviť voľný čas, mesto to určite bude chcieť postaviť čím skôr. stretnutie s primátorom, ktorý sám povedal, že do leta chce mať park postavený. najvyšší mestský gazda nás poslal za svojimi podriadenými, ktorí majú podobné projekty na starosti. človek by si povedal, budú vedieť o čo sa jedná. vedúci stavebného úradu však nevie čo je to priemyselná betónová podlaha, takže nasleduje podrobné vysvetľovanie čo to je, ako sa to robí, prečo takto a nie inak a podobne. bol som mierne povedané rozčarovaný a to sme sa ešte len začali rozprávať. ďalší bod: odborná spôsobilosť. bežná vec dokonca už aj na slovensku. nie každý vie postaviť kvalitný skatepark. hlavne nie firmy, ktoré to idú robiť prvý krát. odborná spôsobilosť sa bežne dáva tam, kde je potrebná. no podľa týchto úradníkov je odborná spôsobilosť iba nástroj ako vytlačiť lokálne firmy z možnosti podieľať sa a realizácii. chcel by som vedieť, či lokálna firma vie vôbec čo to je resin float, magnesium float alebo trowel - tak sa totiž volajú nástroje ktorými sa to robí. chcel by som vidieť akúkoľvek lokálnu firmu ručne hladiť rádius, ktorý začína vodorovne a končí zvislo a že ako by to dopadlo. smial by som sa pritom, no lokálni skejťáci by asi plakali keby videli finálny výsledok. mesto by najskôr bolo spokojné, pretože lokálna firma by určite nezabudla na tých, ktorí im pomohli vybaviť túto zákazku.

nie, nemám pravdu. tu som mal už nervy v prdeli. ešte šťastie že som si so sebou zobral odborného konzultanta, takže nejak sme to zvládli. odborná spôsobilosť je potrebná. prechádzame na ďalší bod: čo na to povie požiarnik. smejem sa. prichádza požiarnik. smiech ma prechádza. jemu sa to tam nepáči. pýtal sa ho na to niekto? nie. on sa mal len vyjadriť k samotnému projektu. jemu sa to tam aj tak nepáči. park má stať v blízkosti väčšej budovy vo vlastníctve mesta. na budove je rebrík. požiarny rebrík. určite je to ten špeciálny, na ktorú sa napojí hasičské auto v prípade požiara. určite, je si na sto percent istý. bude treba prerobiť projektovú dokumentáciu.

v preložení do normálneho jazyka to znamená, že tohto roku sa výstavba nestihne z dôvodu vyťaženosti stavebného úradu. tu sa však hodí ešte jeden preklad: byrokracia si neustále hľadá zámienky prečo všetko natiahnuť do maximálnej dĺžky, pretože všetci úradníci sú platení mesačne, nie od úkolu. takže ak človek začne pracovať na úrade a snaží sa vyriešiť čo najviac vecí, je za to často nenávidený a postupne si uvedomí, že byť iniciatívnym blbcom sa neoplatí a tak začne mať podobné pracovné návyky ako jeho starší kolegovia. stránky počkajú. tým však nechcem povedať, že všetci ľudia na úradoch sú zlí a zbytoční - veď aj medzi mojimi blízkymi priateľmi sú ľudia, čo pracujú na úradoch, ale vráťme sa späť k téme. ok, ideme sa teda pozrieť na miesto činu.

rebrík to je úplne najobyčajnejší. človek by si povedal problém je zažehnaný. no nasleduje vysvetľovanie a dohadovanie sa. požiarnik hovorí, že aj tak by bolo fajn keby sa dalo s autom prísť až k rebríku, takže treba tú dokumentáciu zmeniť. pýtam sa, či nestačí k dokumentácii priložiť ďalší papier s vysvetlením, že je potrebné urobiť menšie zmeny aby tam auto vošlo. po dlhom presviedčaní požiarnik súhlasí a tak odchádzam domov s pocitom, že som vlastne nič nevybavil a nikam sme sa neposunuli, no aspoň nič nepokazili oni a keď pánboh dá, postavíme to ešte tohto roku.

po mesiaci a pol počujem zvoniť telefón a je to vyššie spomenutý úradník. nedvíham, lebo som v zahraničí. posielam sms nech ma prosím kontaktuje mailom, čo sa však nedeje. moja domáca spojka ho však bola navštíviť a čo sa nedozvedám: celé naše stretnutie je spláchnuté v hajzli a oni chcú celú dokumentáciu prerobiť. aké poučenie z toho plynie?

pôvodná dokumentácia je taká, že bez problémov tam to požiarnicke auto vojde, akurát sme sa na to nepozreli. takže celý tento spor je zbytočný, ako aj ich celá byrokratická práca. som zvedavý ako sa mi podarí vysvetliť im to a kedy hlavne začneme stavať.

ďalej si spomínam na veľmi milú pani na mestskom úrade v mojom rodnom meste ktorej som hneď na začiatku nepadol do oka. keď sme robili jedny z prvých skejtových akcií u nás, lepili sme plagáty všade a neobiši sme ani miesto propagácie našej najlepšej a najväčšej strany kde bol zhodou okolností plagát nášho primátora - nalepil som mu plagát rovno na tvár. poslanci boli pobúrení a žiadali zrušenie akcie. odvtedy už ubehlo veľa veľa rokov. tá pani na úrade stále pracuje, dokonca bola nedávno povýšená. bohužiaľ práve ona je tá za ktorou musíte ísť keď chcete vybaviť povolenie na akciu, takže ju občas navštívim. nikdy mi nezabudne povedať čo som urobil s plagátmi vtedy dávno. vidím, že najradšej by ma poslala rovno do basy, no bohužiaľ keď mám všetky papiere v poriadku, neostáva jej nič iné ako mi to povolenie dať. týmto by som ju chcel pozdraviť.

rozmýšľam prečo je väčšina ľudí na úradoch taká nepríjemná. samozrejme, nájdu sa aj výnimky, ktoré to celé majú na saláme - tie mám najradšej. nestarajú sa. podľa mňa je to tým, že svoju prácu nenávidia. ich práca je nudná. ďalšou podstatnou vecou je určite to, že čím menej ľudí vybavia tým menej práce budú mať. úrad sa jednoducho zavrie a vy môžte prísť zajtra.

pamätám si, raz mi v prahe ukradli doklady. vybaviť si vodičský preukaz ma stálo neuveriteľné množstvo nervov - bolo to asi pred šiestimi rokmi. na polícii, v oddelení, ktoré to riešilo, bola priemerná čakacia lehota tak tri hodiny. ja som kvôli tomu cestoval celú noc busom z prahy aby som o siedmej ráno mohol byť pred úradom. papiere sa mi podarilo vybaviť asi na štvrtý raz. vždy som odtiaľ vychádzal z pocitom, že keď teraz stretnem niekoho čo mi povie hocičo, zabijem ho. prvý krát sa moje čakanie nevyplatilo, oni zavreli úrad a ja som mohol ísť domov. druhý krát im zlyhal software takže sme tam všetci čakali zbytočne. tretí krát som sa konečne dostal dnu...

nemal som však papier. nejaký zbytočný papier, ktorý tá úradnička hodí do koša hneď ako zavriem dvere. takže domov po papier a o týždeň zas. na štvrtý krát som bol úspešný a to som si len vybavoval vodičák.

najhoršie na tom je ale to, že to už ľuďom ani nepríde divné. nie všade to tak je. nie všade musíte stáť tri hodiny aby ste sa dozvedeli, že vám niečo chýba a môžte prísť zajtra. bol som na výške v čechách a tam sú študíjne oddelenia diametrálne odlišné od slovenských - žiadne rady.

na druhej strane som čítal, že byrokracia je v dnešnej dobe vlastne užitočná. v nie tak dávnej minulosti pred priemyselnou revolúciou pracovala väčšina ľudí na miestach spojených s obživou. sadilo sa na poliach, chovali sa zvieratá. pamätám si, že ešte moja stará mama mala doma sliepky a prasce. minule mi však moja teta, jej dcéra, ktorá stále býva na tom istom mieste, hovorila, že najlacnejšie je dnes kúpiť jedlo zo supermarketu. doba už je iná. v dnešnej dobe dokáže zopár ľudí zabezpečiť obživu pre obrovské množstvo populácie. na slepačej farme kde sa chová tisíc sliepok je jeden zamestnanec. ľudia si tak musia vymýšľať iné zamestnania. a tak tu máme byrokraciu a milióny dôležito sa tváriacich úradníkov, ktorí vlastne nerobia nič. to, kam speje táto doba, je však pre mňa úplne nepochopiteľné.

stačí sa napríklad pozrieť do afriky, kde sú stále negramotní a hladní ľudia zatiaľčo západný svet si hovie v luxuse.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Útok pri istanbulskom štadióne neprežilo 38 ľudí

K útoku sa nikto neprihlásil, stopy majú ukazovať na Kurdskú robotnícku stranu.

PLUS

Na trhu platí: Zmanipuluj, čo môžeš a urvi, čo sa dá

Marketing je vojna vedená mierovými prostriedkami.

KULTÚRA

Vybrali sa na nebezpečnú púť za úžasným jedlom

Niekoľko rokov vchádzali do arabských kuchýň, kde sa dozviete aj to, čo nechcete.


Už ste čítali?